Mentálny tréner – Miro Mackulín, súčasťou jazdy sv. Huberta v Tatranskej Lomnici
Môžem si povedať, že SEN SA STAL SKUTOČNOSŤOU
Asi 7 rokov som pravidelne chodil ako pasívny divák na záver jazdeckej sezóny do Tatier, kde sa bilancuje uplynulá jazdecká sezóna. Tento krát po minuloročnom predsavzatí, že tohto roku pôjdem ako aktívny jazdec, som tak učinil a priblížim vám svoje zážitky.
Nástupom všetkých jazdcov sa začína jazda sv. Huberta, ktorou sa tradične končí jazdecká sezóna. Neviem čím si to jazdci zaslúžia, ale stále je tu krásne slnečné, hoci zrána mrazivé počasie, ale prírodna scenéria Tatier je stále úžasná a človeku sa chce žiť. Všetko sa to začína slávnostným čítaním reglementu – pravidiel Hubertovej jazdy. /vlastne, čo sa môže a čo nie, čo sa sluší a čo nie/. Potom sa jazdci na čele s „Masterom“- šéfom jazdeckého davu vydajú po stopách líšky. Tento krát to bol známy moderátor TV Markíza Janko Tribula. V teréne sme sa zdržali cca 3hod. zdolávaním rôznych prírodných nástrah /roviny, kopce, lesné porasty, vodné-potoky a výškové prekážky/. Jazdecky je to dosť náročné, hlavne pre neskúsených jazdcov, lebo okrem seba musia dávať pozor aj na ďalšie kone a jazdcov v dave, aby nedošlo k zbytočnej kolízii. Tohto roku sa zišlo úctyhodných cca 70 koní z rôznych odvetví jazdeckého športu. Prevahu mali parkúrový jazdci, ale okrem nich tam boli aj jazdci všestrannosti, westernu a drezuráci.
Na záver po náročnej, ale nádhernej prechádzke v teréne, na mieste odkiaľ sme odštartovali, bola pripravená líška-chvost zavesený v primeranej výške, aby ho najšikovnejší jazdec strhol a mohol si užívať privilégia, ktoré k tomu patria. Ja som bol rád, že aj ja v zdraví po náročnej jazde som sa „prebrodil“ so svojím koníkom až do cieľa a symbolicky som preťal cieľovú pásku.
Večer na záverečnej recepcii bol aj tzv. súd, kde odsúdia všetkých, ktorí porušili reglement, no a samozrejme sa to stalo aj mne tým, že som „nedobrzdil“ a predbehol som „Mastera“ a z bezpečnostných pohnútok som nepreskočil niekoľko skokov. Ale veľmi rád som prijal rozhodnutie „ctihodného súdu“, ktorý mi vyrúbal „skoky cez stoličku po vlastných“ a fľašu dobrého vínka. Po tomto akte som sa mohol venovať regenerácii – tancu po ťažkom dni, plného zážitkov a predsavzatí, že budúci rok to bude už aj s náročnejšími skokmi a s menším rešpektom pred náročnosťou trate.
Na záver sa chcem poďakovať svojmu trénerovi Jankovi Cigánovi, s ktorým som strávil posledný mesiac a niekoľko tréningových jednotiek na jazdiarni, či v teréne a že mal so mnou trpezlivosť, lebo mám ozaj rešpekt pred koňom a jazdením „hiriky štýlom“. A tiež moja vďaka patrí Zdenovi Kuchárovi, že mi požičal spoľahlivého koňa-Calida, ktorého v mladom veku jazdil prezident SJF Andrej Glatz, takže som si mohol túto náročnú jazdu aj užiť.
Z mentálneho hľadiska to bola pre mňa veľká výzva, hoci som športovec, ale učiť sa jazdiť na koni vo veku 45 rokov je viac ako trúfalé. Ale dokázal som to a som na seba patrične hrdý. Vrele to všetkým odporúčam a teším sa na ďalšiu prechádzku v prírode na chrbte tohto ušľachtilého zvieraťa plného pozitívnej energie.
