Po zápase s Rakúskom 28.7.2011
Po dvoch dňoch voľna sme opäť vstúpili do ostrých zápasoch o konečné umiestnenie. Prvý deň sme strávili resetom hláv po prehre s Izraelom, ktorá rozhodla, že nepostúpime zo skupiny, horším skóre. Chlapci boli zronení a reagovali rôzne. Bolo zaujímavé sledovať ich reakcie. Nakoniec sme všetko ustáli a včera sme sa stretli, vytýčili si nový cieľ, aby bolo prečo hrať, motivácie nikdy nie je dosť. Budem úprimní, je ťažké motivovať hráčov v takom rozpoložení, ale ako sa ukázalo k dnešnému zápasu s rakúskom pristúpili zodpovedne a vyhrali sme ho o 36b. Tréner prvý polčas točil všetkých hráčov, hoci nie všetci sa chytili podľa svojich a trénerových predstáv, ale taký je šport, raz to ide lepšie jednému, inokedy druhému a rozhodujúce bolo, že skóre narastalo a diváci nás veľakrát odmenili potleskom po ukážkových akciách a košoch. Je zaujímavé, že niekde hlboko v nás Slovákoch drieme niečo „zvláštne“, veľakrát nepochopiteľné a to je uspokojenie sa s výsledkom, hoci prebieha len 2/4. Myslíme si, že super sa dorazí sám a najlepšie o 50b. V tom momente začneme hľadať v nedokončenom zápase ďalšieho súpera a väčšinou je to „naša hlava a ľahkovážnosť“. Na polčas sme si tieto veci vysvetlili, že kedy keď nie dnes a proti komu, keď nie proti Rakúsku, ktoré sa spolu s Nórskom javí, ako najslabšie. Po zápase sme sa ostali pozerať na zápas istých semifinalistov Bulharsko-Dánsko. Zápas bol vynikajúci, hráči týchto mužstiev predvádzali už typický mužský štýl, plný skvelých basketbalových lahôdok. Po zápase chlapci bez vyzvania skonštatovali, že títo hráči sú herne úplne niekde inde. Čím to je páni tréneri? Asi za všetko vyniť len hráčov nemožno, u nás zlyháva celý systém prípravy mládeže. Ale to som nechcel, lebo sa pripájam k tým večným kritikom, za ktorých sa ja nepokladám, skôr za toho, kto v ťažkých chvíľach pomáha slovenskému basketbalu
Zajtra nás čaká nepríjemné Rumunsko…
Zachovajte nám priazeň, priatelia… 🙂
