Ján Cigan
Narodil som sa 27. 2. 1990 v Košiciach. Študujem tretí ročník Strojníckej fakulty na Technickej univerzite v Košiciach. Som reprezentantom Slovenska v parkúrovom jazdectve a jazdím za Jazdecký klub JMC Lužany.
Prvýkrát som sedel na koni ako malý chlapec, ale o športe ešte nebola reč. Do dvanástich rokov ma viac bavil futbal, rybačka, stolný tenis. Od roku 2002 som sa začal jazdectvu venovať pravidelne. Prvé väčšie úspechy sa dostavili v roku 2004, keď som ako štrnásťročný ešte v kategórii detí vyhral dlhodobú celoslovenskú súťaž.
Po dlhom tréningu a s pomocou viacerých koní, ktoré boli pre mňa učiteľmi, som sa už ako junior dostal do reprezentácie. Dostavili sa viaceré úspechy na domácich aj zahraničných kolbiskách. V juniorskej kategórii som sa úspešne zúčastnil majstrovstiev Európy v Prahe, keď som sa prebojoval do finále. V kategórii mladých jazdcov do 21 rokov som v roku 2008 získal majstrovský titul. Aj v rokoch 2009 a 2010 som splnil náročné kvalifikácie a zúčastnil som sa so svojou štvornohou partnerkou Lavai majstrovstiev Európy v Amsterdame a Paríži. Okrem iných významných víťazstiev ma v minulom roku najviac potešil titul majstra Slovenska v kategórii dospelých.
Som najmladším majstrom Slovenska dospelých v histórii. Keďže je jazdectvo individuálny šport a jazdec okrem seba musí silu a odvahu dodávať aj svojmu štvornohému partnerovi, privítal som možnosť mentálnej prípravy, ktorá je rovnako dôležitá ako fyzický tréning. Kôň je veľmi citlivý a rýchlo vycíti neistotu, nervozitu, alebo psychickú nepohodu. A jazdectvo je o to ťažšie, že nestačí špičkový výkon jazdca. Myslím, že čo sa týka mentálneho tréningu mám ešte rezervy, som v tom len nováčikom, ale verím, že ma to bude posúvať ďalej. Sú to veľmi zaujímavé veci, hlavne sa teším na techniky vizualizácie, ktoré mi pomôžu ľahšie zvládať nástrahy náročného parkúru. Viem, že v USA majú jazdecké tímy svojich mentálnych trénerov, preto je moja motivácia o to väčšia a myslím, že som v našom športe asi prvým priekopníkom pracujúcim na tomto neprebádanom poli.
Všetci športovci sú asi sčasti poverčiví. Aj ja mám svoje obľúbené jazdecké nohavice, v ktorých sa mi ľahšie víťazí ako v iných a ani uzdečku, ktorú nosí môj športový kôň radšej nemením, keďže je víťazná. Ja by som hlavne pristal, keby mi mentálny tréning pomohol pri zapamätaní si kurzu parkúru, ktorý občas popletiem 🙂
