Vyhľadávanie   Ikona Facebook
Čo majú títo úspešní športovci spoločné?
Vedia, že tréning mentálnych zručností posúva ich výkonosť.

U nás sa vyzdvihujú chyby, v Amerike pracujú na rozvoji silných stránok

Mentálny kouč: Vidíme len výhry a prehry. Svet však nie je čiernobiely

PREŠOV. V tunajších končinách je bežné, že tréneri zvyknú na tímovom mítingu poukazovať pred celým kolektívom na chyby jednotlivcov. Hráči odchádzajú z rozborov psychicky ´zbití´ a s nahlodaným sebavedomím. V Severnej Amerike vyzerá športová príprava v praxi o čosi inak. Športovci majú vypracovanú analýzu svojich silných stránok a po zápasoch im štatistika ukazuje, v ktorej z nich potrebujú pridať. To je jedna zo zásadných myšlienok, ktorú si možno vypočuť na prednáškovom turné známeho mentálneho kouča Miroslava Mackulína.

Skúsený odborník vie, o čom hovorí. Za sebou má roky praxe vo svete futbalu, basketbalu i boxu. Na východe Slovenska je z minulosti známy aj ako organizátor prestížneho futbalového turnaja Westton Cup či Memoriálu J. Mackulína. V súčasnosti sa venuje rozvíjaniu projektov pre trénerov, hráčov a rodičov. Viac prezradil v rozhovore pre Korzár.

Ako dlho už funguje váš projekt a čo v sebe zahŕňa? „Projekt Pozitívny koučing Slovensko vznikol pred dvoma rokmi, ako otvorená platforma na stretávanie, dialóg, vzdelávanie a pomoc všetkým, ktorí majú záujem rozvíjať svoj potenciál, byť inšpiratívny, nechať sa inšpirovať a posúvať svoje hranice poznania. Prioritne sa zameriavame na športové prostredie, preto sa jedná o aktivity zamerané na športovcov, ich trénerov a rodičov. Ale snažíme sa prepájať výmenou informácii aj rôzne športy, lebo som presvedčený, že je to potrebné a obohacujúce. Svoje o tom vie napríklad aj Pep Guardiola, ktorý ako fenomenálny futbalový tréner hľadal a našiel inšpiráciu v šachu.“

Kľúčovú rolu u vás zohráva slovo pozitívny. Prečo? „Pri práci so športovcami a ich trénermi sa často stretávam s tým, že žijeme a vidíme svet len čierno-biely. Ak vyhráme, tak sa tešíme, ak prehráme, ideme do smútku a frustrácie. Som presvedčený, že celý náš život je oveľa viac, ako len takéto krátkozraké nazeranie a škatuľkovanie. Život aj šport je predsa pestrofarebný, ako dúha, tak prečo neochutnať všetky jeho chute a vône? V dnešnej modernej dobe sa na verejnosť čím ďalej, tým viac, dostávajú výstupy výskumov, kde sa hovorí o tom, že pozitívne myslenie prináša rôzne benefity, ktoré sa v konečnom dôsledku prenesú aj do fyzickej roviny výkonu športovcov a zdravia ľudí. Opäť uvediem príklad s Messim, či Federerom. Oni poznajú fenomén pozitívneho mentálneho nastavenia. Vedia, ako pracovať s myšlienkami, ktoré sa premietnu do ich výkonov. A aj keď sú „v úzkych“, ostávajú v pozitívnom naladení a ich fyzické telo a následne aj údery, či kopy sú uvoľnené, sebavedomé, víťazné a gólové…“

Klasický koučing v tunajších končinách je podľa vás negatívny? V čom robia tréneri na Slovensku najväčšie chyby? „Klasický, alebo tradičný koučing je zameraný na trénera-autoritu, jeho očakávania a vychádza z predpokladu, že upozorňovaním na chyby a neustálym opravovaním hráča, bude jeho výkon rásť. Je to vlastne monológ trénera smerom k hráčovi a často potom dochádza k nedorozumeniam, strate motivácie športovca do ďalšej práce a zníženiu sebavedomia. Pri sledovaní takto vedeného tréningového procesu mám pocit, že sa pracuje so športovcom nie ako s človekom, ale skôr s robotom, ktorý musí odpracovať to, čo mu tréner „naloží“. Donekonečna sa odstraňujú len slabiny športovca, čo je veľmi kontraproduktívne.“

Ako teda správne fungovať, ak chceme byť pozitívni? „Pri pozitívnom koučingu je na prvom mieste hráč a jeho potreby. Celé úsilie trénera a hráča je tak zamerané na konštruktívny dialóg a hľadanie optimálneho riešenia. V takomto prajnom prostredí sa hráči neboja riskovať, hľadajú optimálne riešenia, chyba sa prijíma ako nástroj učenia a tým sa rozvíja hráčska originalita a tvorivosť. Pracuje sa, naopak, na rozvoji silných stránok športovca, čím sa zvyšuje jeho vnútorná motivácia, sebapoznanie a sebavedomie. Takto pripravení športovci v dôležitých momentoch zápasu nebudú mať strach vytiahnuť rozdielové a originálne riešenia, ktoré vedú k výhre a úspechu. Plne však rešpektujem prácu každého trénera a je na každom z nich, aby zvážil, ktoré formy a prostriedky použije k dosiahnutiu svojich, či klubových cieľov. A ešte niečo…“

Čo? „Najmä pri mládeži, začínajúcej so športom, by sme mali mať na pamäti dve veci. Po prvé, nie zo všetkých detí, ktoré nastúpia do športových prípraviek, automaticky vyrastú profesionálni športovci. U nás je to v hokeji napríklad len 0,5 – 1 percento. Po druhé, aby sme si my dospelí stále uvedomovali a rozumeli, prečo deti športujú. Odpoveď je jasná. Pre radosť, zábavu, nové zážitky, kamarátstva a nové zručnosti.“

Pred Veľkou Nocou ste mali prednášky v Košiciach i Prešove. Aký bol ich obsah? „Po minuloročnom úspechu našej tour, ktorej hosťami boli boxer Tomi Kid Kovács a športový psychológ Peter Kuračka, sme tentoraz spravili workshopy s praktickým tenisovým tréningom. Som rád, že vystúpiť mohli skvelí zahraniční experti Tomáš Růžička, šéftrenér oxfordskej univerzity, a Phil Hill, Angličan, ktorý pracoval v španielskej akadémii. Priniesli zaujímavý a pre nás netradičný pohľad práce s talentom mladého športovca a poznanie, ako trénerom a rodičom nastavujú zrkadlo ich vlastní hráči a deti.“

Medzi poslucháčmi nechýbali ani známe osobnosti, tréneri Erik Digaňa, Matej Spišiak, Ivana Jalčova, či futbalista Martin Regáli. Je to dôkaz toho, že o vaše myšlienky je medzi slovenskou športovou verejnosťou záujem? „S počtom účastníkov môžeme byť spokojní. Tým, že naše pozvanie prijali športovci a tréneri z rôznych športových odvetví, bola diskusia o to inšpiratívnejšia. Načerpať mohli veľa zaujímavých poznatkoch aj z iných športov. Osobnosti, ktoré k nám zavítali, majú záujem sa vzdelávať a verím, že do budúcna budú inšpiráciou pre ostatných vrcholových trénerov, aby svojou účasťou prispeli nielen k napredovaniu projektu, ale aj k zmene celkového nastavenia a vnímania fenoménu športu v spoločnosti.“

DANIEL DEDINA