Zákony života– Inšpirácia pre trénerov a hráčov.
Čím som starší, tým častejšie a rád načúvam slovám skúsenejších ľudí. A oni často hovoria o múdrostiach vyplývajúcich zo Zákonov Života, či Univerza a nezabúdajú dodať, že my ľudia dnešnej doby sme sa od týchto múdrostí veľmi odklonili. Každodenná prax „mentalistu“ mi, každým stretnutím so športovcami, či ich trénermi ponúka veľké množstvo inšpirácii a príkladov, ako tieto „zákony“ rešpektujeme, prijímame, riadime sa nimi, alebo naopak, ako ich ignorujeme a opovrhujeme na škodu nás a nami vedených športovcov. Vychádzajúc zo svojich vlastných skúseností a zážitkov sa pokúsim niektoré z nich pomenovať a zhrnúť do rôznych príbehov, či postrehov a možno vám poslúžia, ako inšpirácia do vašej ďalšej práce. Ako stále upozorňujem, je to môj subjektívny pohľad a nemusí s vašim nazeraním na život, či šport korešpondovať:) Ale v tom je to čaro, že všetci sme krásne iní…
ZÁKON ROVNOVÁHY Hovorí sa, že v živote je všetko v poriadku, keď sú veci rovnomerne „vybalancované“. Napríklad len si zoberme náš štátny, či rodinný rozpočet. Všetci ministri, či živitelia rodín by chceli mať prijmi a výdaje v rovnováhe. Základná účtovnícka axióma: MÁ DAŤ- DAL nepustí a ak by to tak bolo, tak všetkým by sa nám ľahšie dýchalo.
Tento zákon funguje aj v ďalších veciach napríklad pri nádychu a výdychu, odlive, či prílive, vo východných kultúrach sa často spomína jin-jang. Prečo potom by tento zákon nemal fungovať aj v športe? Prečo by útok nemal byť v harmónii s obranou? Pri rozhovoroch s trénermi často počúvam o tom, ako hovoria a vtĺkajú do hláv hráčov len slovo obrana, obrana, obrana a akosi zabúdajú na útok, ktorý im garantuje góly a následné víťazstvá. Potom sa čudujú, že nevyhrávajú a hľadajú príčiny prehier v chybách hráčov, ktorých sa dopúšťajú v obrane. Asi nielen moje poznanie je, že je ľahšie byť deštruktívny, brániaci a ničiaci, ako konštruktívny, tvorivý a útočiaci. A na defenzívne poňatie hry máme veľa takticko-strategických systémov až „autobusov“, ktoré sa snažíme zapracovať do našej hry, hláv hráčov, na úkor taktiky, ktorá konštruktívne „otvorí“ súperovu obranu. Toto už je vyšší level práce a koučingu a zdá sa, že nie každý tréner na to má nielen patent, ale hlavne talent a vlohy, aby viedol svojich hráčov k tvorivej kreativite, ľahkosti a uvoľnenosti.
Chvála Bohu už aj v našich končinách sa objavujú tréneri s kreatívnou mentalitou, ktorí svojim hráčom ponúkajú celú plejádu možností, ale hlavne vsádzajú a dôverujú hráčskej originalite, ktorá jediná na ihrisku rozhoduje o „prekabátení“ súperovej obrany a strelení gólu, či bodov. Preto vzájomné futbalové zápasy Žiliny a Trenčína vedia aj nezainteresovaného diváka nadchnúť a zdvihnúť zo sedadiel a tam ten zákon ROVNOVÁHY, či prepínania OBRANA – ÚTOK funguje, pre dobro nás všetkých, napriek prehre alebo výhre. Verím, že tímov s guľovsko-ševelovským rukopisom bude stále viac. Preto držím palce všetkým, ktorí sa rozhodnú vydať na túto často „šmykľavú plochu“.
ZÁKON PRÍŤAŽLIVOSTI Tento zákon vychádza z poznania, že tvoríme a priťahujeme si to, na čo zameriavame svoju pozornosť a na čo myslíme. Že myšlienka je energia, ktorá má schopnosť sa zhmotniť a má neskutočnú silu a potenciál. Matka Tereza poznala tento zákon a hlavne jeho dôsledky. Preto, keď ju pozvali aby sa zúčastnila POCHODU PROTI VOJNE, povedala: „ nehnevajte sa, pochodu proti vojne sa nezúčastním, ale keď budete organizovať POCHOD ZA MIER, budem stáť v prvom rade“. Čo asi chcela svojim posolstvom povedať? Tým, že poznala zákon Príťažlivosti, tak vedela, že sa tam bude skloňovať slovo VOJNA a zúčastnení budú NE/chtiac posilňovať energiu vojny.
Ako NE/využívame v športe tento poznatok? Stačí sa započúvať do predzápasových a pozápasových trénerských úvah. Sú typy trénerov, ktorí neustále opakujú slovo prehra, upozorňujú na opakujúce sa chyby svojich hráčov, posielajú svojich hráčov na palubovku, ihrisko, ľadovú plochu, len aby sa vyvarovali chýb, rozprávajú o nekoncentrovanosti a potom sa čudujú, že ich odmenou za takéto „naprogramovanie“ svojich hráčov, či tímu sú fatálne chyby, góly v posledných sekundách polčasov, či neočakávané a navonok nevysvetliteľné prehry.
Tí, ktorí vedia o tomto zákone viac, tak sa zameriavajú pri práci s hráčmi na tréningoch, pri koučingu, pri mediálnych vystúpeniach na to, čo chcú, aby ich hráči a tím realizoval v zápase. A tak hovoria o neobmedzenom hráčskom potenciály, o výhrach, o dôvere v silné stránky svojich hráčov, o skúsenostiach, ktoré im ponúkla posledná prehra, či o výzvach a cieľoch. Nie, nie sú to sebavedomé, či frajerské vyhlásenia. Tím vedení takýmto koučom v drvivej väčšine zbiera zaslúženú úrodu v podobe dobrej hry, víťazstiev, ale aj prehru prijíma, ako súčasť ich Cesty a budúceho rastu.
ZÁKON PRÍČINY A NÁSLEDKU Asi mi dáte za pravdu, že žijeme neskutočne rýchly, uponáhľaný a často až chaotický život. O honbe za materiálnymi statkami ani nehovorím. Keď sa započúvate do rozhovorov mladých, či starších, vo väčšine môžete počuť, ako sa točia ich rozhovory o peniazoch, sťažnostiach na vlastný, či cudzí život a že nevďak vládne svetom. Často tieto debaty sú popretkávané slovami nenávisť a závisť. Na našu veľkú škodu! Takto sa sami programujeme a žijeme život „OBETE“, kde nám zdanlivo všetci ubližujú. Všetko máme vo vlastných rukách a je len na nás, či sa budeme „čvachtať v bahne problémov“, alebo si vyberieme športovou terminológiou povedané, odvážny život „CHAMPIONA“. Uvediem príklad športovca, ktorého nazývajú „CHAMPION Z CHATRČE“. Jedná sa o zverenca Tomiho KIDa, boxera Viliho Tanka. Vili je cigán z chatrče, ale na rozdiel od väčšiny svojich „kolegov“ sa vydal cestou pokojného bojovníka a život mu do cesty prihral skvelého človeka a trénera Tomiho KIDa. Vili každý deň na sebe tvrdo pracuje v posilňovni, medzi povrazmi, na atletickom okruhu, ale aj v škole a živote. Tvrdá a poctivá práca, často až drina je tou PRÍČINOU, ktorá prináša DôSLEDKY –odmenu v podobe víťazstiev v zápasoch a medailí z MSR, či ME a EH a dáva mu veľkú šancu na olympijsky sen.
Často pri telke a „saganománii“ vidíme len tú špičku ľadovca, ktorá znamená úspech, slávu, peniaze, ale zabúdame, že to všetko je len a len vďaka veľkému množstvu hodín tréningu a odriekania. Ale ten opojný pocit úspechu je neopakovateľný a víťazi by vedeli o tom rozprávať dlhé hodiny a mnohí by povedali, že sa to ani slovami opísať nedá. Aj naši futbaloví reprezentanti by vedeli o tom hrejivom pocite „básniť“ dlho. A vlastne pre tieto slastné pocity, všetci, ktorí robíme v športovej oblasti, ráno vstávame, aby sme žili svoj sen a posúvali sa každý deň bližšie k vytúženému cieľu.
ZÁKON PREDSUDKOV A ŠKATUĽKOVANIA Ruku na srdce, koľkí z nás po prvom videní človeka, po prvom dotyku, či strele hráča, rýchlo začíname robiť rôzne selekcie, škatuľkovanie, či máme voči nim rôzne predsudky? Pozor, dopúšťame sa veľkého omylu. Zdanie často klame.
Pred pár mesiacmi ma pozvali na jeden futbalový kemp, mladých hráčov vo veku od 7–15 rokov. Spolu s trénermi sme sa venovali témam mentálneho koučingu pri výchove mladých hráčov. Začínajúci tréneri – ambiciózni, mladí ľudia, plní síl, elánu a energie mi rozprávali o svojich trénerských skúsenostiach, ako trénujú, vychovávajú a pracujú s mladými adeptmi „guľatého čuda“. Bolo to inšpiratívne, zaujímavé, ale pár krát som pocítil na hrudi neskutočnú ťažobu, ktorá znamenala môj nesúhlas. O čo sa jednalo? Zarazilo ma, ako mladí tréneri s vážnou tvárou začali rozoberať výsledky „atleticko-futbalových“ testov svojich zverencov a ako s laserovou presnosťou CNC strojov, robili závery a selektovali mladých hráčov na tých, ktorí spĺňajú kritéria na ligového hráča a na tých, ktorí nemajú žiadnu šancu!?
Sám seba som sa pýtal, kto nám ľuďom, aj trénerom dal právo na takéto škatuľkovanie hráčov zasahovanie do hráčskych osudov a vynášanie „ortieľov“, či bude dobrý, alebo zlý hráč v dospelosti, keď teraz je vo veku 7–10 rokov?! Keď sme sa začali o tom všetkom hlbšie rozprávať, vnárať sa do problematiky výchovy mladých hráčov, tak sme zistili, že mladí tréneri to tak dostali od svojich učiteľov, rodičov, trénerov, aj oni sami boli takto zaškatuľkovaní/väčšina z nich ako menej schopní/, preto sa dali na trénerstvo v mladom veku, lebo sa buď skoro zranili, alebo nedosahovali podľa svojich trénerov „parametre TOP futbalistu“. Potom to sami zabalili, napriek tomu, že futbal milovali a milujú, ale už ho nechceli hrať, aby sa za nich okolie nehanbilo… Stálo ma to síce dosť času a energie, ale verím, že sa mi podarilo zmeniť nazeranie týchto mladých a perspektívnych trénerov na svojich zverencov, ako na originálne bytosti, ktoré sa každý deň menia a je len na nás tréneroch, ako sa budú vyvíjať a napredovať. Sám som zvedavý a často si kladiem otázku, ako by v našich podmienkach dopadol vo svojich 7 rokoch chlapec, menom Messi? Prosím, rozvíjajme hráčsky potenciál a nad nikým nelámme palicu, pokiaľ tak nespraví hráč sám!
ZÁKON INDIVIDUÁLNEHO A KOLEKTÍVNEHO VNÍMANIA, či VEDOMIA Často a rád sa prechádzam s našimi psíkmi po lese. Máme jeseň a tak pohľad na meniacu sa prírodu je očarujúci. Keď som sa blížil k lesu viď foto: z diaľky vyzeral les krásne, kompaktne, jednoliato. Asi tak nejak si každý tréner predstavuje svoj tím, ktorí pracuje, ako dobre namazaný stroj, či švajčiarske hodinky alebo veľkolepý symfonický orchester. Nezainteresovaný divák, či pozorovateľ je očarený silnou energiou, ktorá z toho celku-tímu ide a teší sa na jeho zápasy, výkony, aby ochutnal všetky jeho chute, ovoňal všetky neopakovateľné vône, a vypočul si zázračné tóny jeho hudby.
Tak nejako si to predstavujeme aj v tímových športoch, ale často zabúdame, že tím-kolektív sa skladá z jednotlivcov, hráčov, ktorých súčet energii, či výkonov robí mužstvo, mužstvom. Je to neskutočná pravda. Prišiel som do lesa a vidím, že celok-les sa rozpadol na množstvo rôznych stromov. Väčších, menších, vyšších, nižších, tenších, hrubších, rôznych druhov-buk, dub, breza, osika, jaseň. Opäť ma napadla paralela napríklad z futbalovým, či basketbalovým družstvom, ktoré sa tiež skladá z rôznych originálnych individualít. A o tom, či tento tím bude úspešný, či neúspešný rozhodujú nielen samotní hráči, ich talent, zručnosti, silné, či slabšie stránky, ale o úspešnosti tímu rozhoduje hlavne tréner a jeho genialita. V jeho rukách a prístupe k hráčom je čarovný prútik, ktorý rozhodne, či ten talent, potenciál povýši na tím s víťazným espritom, alebo z neho spraví priemerného hráča, či podpriemerný tím horskej ligy.
Toto je veľká zodpovednosť, ale hlavne výzva pre trénera, či sa mu podarí vyskladať skvelí tím, ktorý bude robiť radosť sebe, hráčom a divákom, alebo to bude tím, kde budú vládnuť negativita, stres a zranenia. Posledné dni sme mali možnosť vidieť skvelú prácu našich futbalových reprezentačných trénerov Kozáka, Hapala, Hudeca a Malatinského. Boli to oni, čo so svojimi spolupracovníkmi vyskladali víťazné zostavy, ušili na súperov účinnú taktiku a mentálne naladili svoj orchester, aby nôtil nielen pre „fanúšikovské ucho“ skvelú muziku. Prvý, doviedol ako správny kapitán svoju „mužskú loď“ do pokojných, ale hlavne postupových vôd budúcoročných ME. Druhý, našu repre U-21 pripravil spolu so svojimi asistentmi a odkoučoval tak, že holandské tulipány zvädli. Tretí náš tím U-16 v derby zápasoch s Českom využil svoje bohaté skúsenosti a pomohol zvládnuť mladým hráčom tieto často mentálne náročne zápasy. A štvrtý v príprave na kvalifikáciu ME hráčov U-19 v dvojzápase s Maďarskom 3:2 a 5:1, spolu s hráčmi a RT pripravil chutné víťazné slovenské jedlo všetkým našim fanúšikom a odmietol štipľavý maďarský guľáš 🙂
Reprezentácia môže byť úspešná nielen vďaka repre trénerom, ale svoj podiel na víťazstvách, či postupoch majú aj kluboví tréneri, ktorí pracujú s hráčmi denno-denne, odkrývajú hráčsky potenciál, posúvajú dopredu ich herné, technické, taktické a mentálne návyky, čo umožňuje hráčom na repre úrovni podávať skvelé výkony. Za to všetkým úprimná vďaka a poklona.
Zákonov života, na ktoré zabúdame je veľa, preto verím, že tento článok bude na pokračovanie…
